Ako na budovanie vzťahu. Rozhovor

Kto je vhodný partner na seriózny vzťah a čo robiť pre to, aby náš vzťah vydržal? Aké je tajomstvo úspechu šťastných párov? Spýtali sme sa na to a mnoho iného psychologičky Anny Rybárikovej, ktorá sa špecializuje na vzťahové poradenstvo.

Nezadaní majú na svojich budúcich partnerov rôzne nároky a očakávania. Dá sa povedať, aké vlastnosti by u svojich budúcich partnerov mali hľadať, ak si chcú vybudovať perspektívny fungujúci vzťah?

Keďže nie sme všetci rovnakí a bolo by veľmi nudné vidieť všetky páry okolo seba podobné, tak pravdepodobne aj každý z nás má iné priority pre seba i budúceho partnera. Pre niekoho to môže byť porozumenie v estetickej oblasti, pre iného športové nasadenie, pre ďalšieho zase ochota vzdelávať sa.

Keďže však ide o hľadanie partnera na dlhší čas, tak základom je schopnosť prejavovať si vzájomnú úctu a rešpekt v tej najprirodzenejšej podobe. Nejde o zbožňovanie, ale o schopnosť a ochotu počúvať a akceptovať, chápať. To je to, čo ľudia zvyčajne pomenúvajú slovami „stojí pri mne, podrží ma“. To je najjednoduchšie, aj keď nie vždy najľahšie riešenie, ktoré pomôže prekonať väčšie i menšie krízy.

Existujú osobnosti, ktoré sa na dlhodobý vážny vzťah vôbec nehodia? Ako ich rozpoznať a vyvarovať sa sklamaniu?

Prikláňam sa k tomu, čo psychológovia dlhodobo a opakovane hovoria a píšu. Rizikový je alkoholizmus (a iné závislosti), žiarlivosť, výbušnosť slovná i fyzická (spojená s násilím), ale aj prílišná pedantnosť (až posadnutosť poriadkom), ale aj lenivosť, či pohodlnosť.

“Už počas „randenia“ majú partneri možnosť vidieť druhého ako vyzerá po požití väčšieho množstva alkoholu.”

Niekto zaspí, iný sa stane zádrapčivým. Takéto správanie má tendenciu zotrvávať a objavovať sa po každom alkoholickom „záťahu“. Nech teda partneri nemajú romantickú predstavu, že po svadbe to bude iné.

U žiarlivosti zase prevláda túžba vlastniť partnera, čo sa spočiatku prejavuje veľmi romanticky (partner chce byť stále so mnou, zaujíma sa o mňa, telefonuje mi), ale hneď ako stratí prehľad, kontrolu, tak znervóznie a začne upodozrievať. A podozrievaný partner sa začína – obrazne povedané – dusiť. Výbušnosť, či hystéria zase prináša stratu kontroly nad sebou, ovládanie emóciami, čo ubližuje partnerovi a neskôr prináša výčitky voči sebe.

Pedant dáva dôraz na usporiadanie vecí, na pravidlá a rituály, a tým vlastne prehliada partnera, jeho osobitosti, či potreby. Leniví ľudia často používajú výhovorky a obviňujú iných, či osud zo svojich neúspechov, a „plano“ filozofujú. Spočiatku to môže vyzerať, že naozaj prežívajú krivdu a nespravodlivosť, ale ak to trvá dlho a výsledok je bez zmeny, je táto vlastnosť riziková. Pretože finančné a materiálne zabezpečenie rodiny je nutné a ak jeden pracuje a dáva, druhý iba prijíma, po čase táto nerovnováha sa stane vážnou prekážkou spokojnosti.

Prečítajte si: Aké sú hlavné finančné problémy vo vzťahu?

Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, ale je naozaj rozumné hľadať si partnera, ktorý je iný ako ja? Nemajú vzťahy, v ktorých sú si partneri podobní vyššiu šancu na úspech?

Na začiatku býva často impulzom k bližšiemu kontaktu práve podobnosť. Odlišnosť nás zase môže fascinovať a pripadať ako niečo, po čom túžime, lebo to nepoznáme. A vďaka nej sa aj sami môžeme rozvíjať. To znamená, že odlišnosť partnera nám môže pomôcť učiť sa od neho takým vlastnostiam a zručnostiam, ktoré sami nemáme.

Samozrejme, platí to pre obe strany. Je potrebná aj rovnakosť, aj odlišnosť, ale priveľa odlišností po čase to prináša veľký výdaj energie na prekonanie, či pochopenie rozdielov. A keďže partnerstvo, či manželstvo má prinášať aj istú mieru osobného komfortu a súzvuku, potrebujeme cítiť uvoľnenie z toho, čo máme rovnaké. Takže vzťahy, kde je viac podobností majú väčšiu šancu na radosť a spokojnosť zo seba navzájom i zo života ako vzťahy, kde je priveľa rozdielností.

Partneri vstupujú do vzťahu s rôznymi očakávaniami. Ich nesplnenie môže viesť k sklamaniu. Ako zladiť rôzne očakávania partnerov?

Máte pravdu, každý máme očakávania. Ak sú splnené, tak si ich ani nevšimneme, našu pozornosť upútajú iba tie a iba vtedy, ak ich nemáme naplnené. A nenaplnené očakávania bývajú najčastejším zdrojom konfliktov. Pretože ak ten druhý nespraví, čo očakávame, tak obviňujeme (v duchu alebo nahlas) jeho, osud, či seba samého. Klasická veta: „keby ma miloval/a, tak by vedel/a čo chcem“ je častým hrobárom lásky. Keďže sme všetci do určitej miery egocentrickí a dbáme o naplnenie svojich očakávaní, potom sa stáva, že očakávania partnera často prehliadame, či bagatelizujeme. Začne sa cítiť nemilovaný a následkom je sklamanie.

Ako sa vyrovnať so sklamaniami z predošlých vzťahov tak, aby to negatívne nevplývalo na budúce vzťahy?

Každý vzťah môže byť zdrojom spoznania aj seba samého a zdrojom nových zmien v sebe samom. Ak si povieme, že škoda bolo času žiť s týmto partnerom – ochudobňujeme aj sami seba, svoje spomienky, svoju minulosť. Sklamania sú súčasťou života, nedá sa im vyhnúť a kým „prebolia“, tak nám prinášajú trápenie, prehodnocovanie, skúšanie o opätovný návrat. Fáza smútenia – aj za strateným vzťahom – je prirodzená. Nie je dobré, ak sa snažíme zabudnúť veľmi rýchlo a prehlušíme prirodzený priebeh smútenia nadmernou aktivitou, či potláčaním. Ak zametieme sklamanie „pod koberec“, tak sa môže odtiaľ vynoriť, keď to najmenej budeme očakávať.

Takže je potrebné túto kapitolu uzavrieť – s vedomím všetkých ziskov, pozitívnych zážitkov, ale aj nenaplnených očakávaní. Vzťah, ktorý sa ukončil, sa ukončil z nejakého dôvodu, či už z jednej alebo z druhej strany. Ak v nás ostane zatrpknutosť, tak tieto myšlienky budú vstupovať do vzťahu nového. Veľmi priaznivé je, ak do nového vzťahu vstupujeme tzv. čistí.

“Nový partner nemá byť naším lekárom, terapeutom, utešovateľom, pretože v tom čase ukazujeme len jednu stránku našej osobnosti.”

Keď pominie naše zúfalstvo, budeme od partnera očakávať niečo iné, ale aj jemu môžeme pripadať iní. Samozrejme, existujú aj výnimky, ale je dobré, ak medzi ukončeným a novým vzťahom prejde určité obdobie pokoja, kedy máme čas na spamätanie sa a postavenie sa na vlastné nohy.

Ako vplývajú na naše vzťahy naša výchova a rodičia?

Naše detstvo a rodičovská výchova sa veľmi silno podpisujú pod naše očakávania a prežívanie vzťahov. Niekedy ľudia dokážu presne pomenovať – či u seba, alebo u partnera – čo v ich rodine nebolo ideálne. Ľudia sa k odkazom z vlastnej rodiny utiekajú väčšinou na ospravedlnenie alebo na vysvetlenie, prečo sú takí a onakí. Hovorí sa, že dospelými sa stávame, až keď dokážeme odpustiť svojim rodičom a vidieť ich nie ako rodičov, ale ako rovnocenných dospelých.

Povedať si, že robili čo najlepšie vtedy vedeli, a keby vedeli o lepších výchovných metódach, tak by ich použili. Je zaujímavé, že aj súrodenci z jednej rodiny môžu mať o svojom detstve, či rodičoch úplne iný obraz. Ľudské bytosti sú zložité organizmy a to, čo jedného položí na lopatky, druhého posunie k prekonávaniu samého seba a niekedy aj tieňov z minulosti.

Prečítajte si: Ako vplýva rodina na hľadanie nového vzťahu?

Existuje zlaté pravidlo pre šťastný vzťah? Čo by ste odporučili tým, ktorí si chcú vybudovať fungujúci vzťah?

Tak ako neexistuje presná kópia ani jedného človeka, tak neexistuje kópia ani pre dvojicu. To, čo vyhovuje na partnerovi mne, nemusí vyhovovať druhému. V tom je čaro toho, že každý uznáva niečo iné, každému sa páči niekto iný.

Základom je – podľa mojich skúseností – byť prispôsobiví a flexibilní na zmenené podmienky. Niečo môže fungovať kým sme bezdetní, ale po narodení detí je potrebné si vytvoriť nové zvyky. A potom zase pridáme nové pravidlá, keď zmeníme bývanie, keď deti nastúpia do školy, keď zmeníme prácu, atď.

Ďalším pravidlom je správať sa k sebe dospelo – s rešpektom a úctou. Neponižovať seba, ani partnera. Nedomýšľať si, čo si myslíme, že si partner myslí. Radšej si to overiť. A ďalšie pravidlo – snažiť sa o spoluprácu na spoločnom projekte rodiny a nie o boj. Boj prináša rivalitu, dokazovanie svojej pravdy na úkor partnera. Pri rivalite spoločný dom nepostavíme, pri spolupráci, akceptovaní svojich špecifík a jedinečnosti – áno.

Psychologička PhDr. Anna Rybáriková sa venuje psychologickému poradenstvu, psychodiagnostike a psychoterapii v súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca v Košiciach. Viac informácii nájdete na jej stránke www.psycholog.21.sk