Partneri
Vlastne sme sa vôbec nemali stretnúť…Na začiatku bolo moje náhle vnuknutie zaregistrovať sa na portáli „Partner na úrovni“ a vlastne ani neviem poriadne, čo ma k tomu v ten osudný večer dotlačilo. Už som bol po nevydarenom manželstve nejakú dobu sám a vlastne mi to aj celkom zatiaľ vyhovovalo.
Rozhodne som necítil potrebu sa rýchlo vrhať do ďalšieho vzťahu. Mal som dosť času premýšľať, čo presne hľadám a čo chcem od života. Portál už som nejakú dobu vnímal a uvažoval som, že ak niekoho v nejakej nedefinovane-dohľadnej dobe nestretnem, že to možno raz aj ja vyskúšam. Možno…
No z nejakého neidentifikovaného dôvodu, pravdepodobne v tom zohral úlohu pohár či dva vínka, som sa v jednej chvíli z ničoho nič rozhodol, že prečo to vlastne nevyskúšať hneď. Posmelený vínkom som si rýchlo (no detailne) vyplnil profil a pridal jednu relatívne tajomnú fotku, ktorá síce mohla vzbudiť zvedavosť, ale zároveň veľa zo mňa neukázala. Zároveň som sám sebe sľúbil, že keďže som už usadený, mám vo svojom bydlisku byt a dobrú prácu, budem hľadať potenciálnu priateľku výlučne iba v mojom meste (zadal som ale pre istotu 50 km okruh, našťastie… ).
Hneď na druhý deň mi portál vybral 5 prvých potenciálnych priateliek. A hneď ma aj upútala, na tej profilovke doslova žiarila… Veronika, ale nanešťastie nespĺňala moju podmienku, keďže žila až v susednom meste, 30 km ďaleko.
A tak som sa síce na ňu usmial a dal „like“ jej profilovke, ale rozhodol som sa, že kontaktovať ju vďaka môjmu vlastnému sľubu sebe samému nebudem. Bolo mi tiež jasné, že keďže mala malého synčeka, ja by som musel byť ten, kto sa presťahuje za nimi. Síce sa mi veľmi páčila, ale môj vtedajší život mi vyhovoval. Navyše, na tej fotke vyzerala až príliš dobre a mne bolo jasné, že budem iba jeden z niekoľkých sto, ktorí ju dennodenne bombardujú správami. A tak som začal kontaktovať iné sympatické dievčatá z môjho mesta (a dobre vyplnený profil a fotka mi boli vždy dobrým vodítkom) a niektoré mi moje správy napodiv opätovali.
Zjavne tiež ocenili dobre (a relatívne vtipne a sebaironicky) vyplnený profil. Celkom ma to začalo baviť, stále mi ale nejako chodila po rozume Nika. A na tretí deň zrazu správa od nej: „Aj mne by sa možno páčila Tvoja fotka, keby som Ti videla cez tie okuliare do očí“. V mojom srdci poskočilo a už som aj písal odpoveď: „Ale zase som upútal Tvoju pozornosť. Teraz si určite hovoríš, či mám tie okuliare preto, že mám jedno oko škuľavé alebo preto, že je sklenené. Alebo či je to sklenené oko navyše aj škuľavé. “ Moja odpoveď zaujala a už to išlo…
Neskôr som zistil, že Nika už jeden neúspešný vzťah cez Partnera absolvovala a keďže už neverila, že niekoho zaujímavého stretne, svoju aktivitu na portáli plánovala definitívne zabaliť. Keby som sa zaregistroval iba o pár dní neskôr, vôbec by sme sa nestretli. Postupne sa z krátkych správ stali dlhé listy, kde sme si navzájom odhaľovali stále viac a viac o svojich názoroch a životoch a zisťovali sme, že si rozumieme viac, ako sme čakali a že by z toho mohlo naozaj niečo byť. Uvedomil som si, že mi veľmi pomohlo, že som bol nejakú dobu sám a mal som čas si dobre rozmyslieť, koho a čo vlastne hľadám. A Nika to spĺňala dokonale.
Dnes si ani nevieme predstaviť život bez toho druhého.
Po 3 týždňoch sme sa stretli a s radosťou sme zistili, že vzájomné sympatie fungujú aj naživo. Hneď na ďalšom rande sme sa dali dokopy a dnes si ani nevieme predstaviť život bez toho druhého. Po pol roku som zanechal svoj byt a odsťahoval sa za nimi. Prenajali sme si spoločné bývanie a spolu s partnerkiným synčekom sme vytvorili fungujúcu rodinku.
Každý deň síce dochádzam za svojou prácou do iného mesta, ale už si to ani ináč neviem predstaviť. Začali sme plánovať stavanie spoločného domčeka a keď nám bude priať šťastie, možno raz privedieme malému Radkovi na svet bračeka alebo sestričku. Rozhodne sa tomu nebránime…. A to sme sa vlastne pôvodne vôbec nemali stretnúť…
Veronika a Tibor
Tento text bol publikovaný s dovolením používateľov, ktorí šťastne ukončili svoje členstvo na Partner na úrovni v Marci 2016. Gratulujeme a prajeme veľa spoločného šťastia!